Vstávať v nedeľu o šiestej ráno nie je ani počas austrálskej zimy nič závideniahodné. Oranžové svitanie ma sprevádza na ceste k prístavu v okrajovej štvrti Manly, kde ma čaká austrálsko-americký spolubežec Daniel. Cestovanie „MHD“ je tradične pre držiteľov štartového čísla zadarmo, spolu s pár desiatkami bežcov sa nalodíme na trajekt a polhodinovú plavbu až k Opera House a sydneyskému mostu trávime obzeraním rozcvičujúcej sa „konkurencie“.
Dobré ráno, Sydney
Napriek tomu, že City2Surf – ako mnohé mestské behy – začínal konfliktom medzi účastníkmi a motoristami, dnes patrí druhú augustovú nedeľu centrum Sydney takmer výhradne bežcom. Kilometer a pol k Hyde Parku bežíme poklusom, cestou míňame postavy nielen v bežeckých úboroch, ale v kostýmoch od výmyslu sveta. Limit na dobehnutie 14 kilometrov je štedrý: takmer 42 minút pre víťaza (ktorým bol tento rok olympionik Craig Mottram), tri hodiny pre posledných z davu „chodcov“, ktorí pelotón uzatvárajú.
Tisícka a sveter na charitu
My máme miesto v tretej výkonnostnej skupine, na viac minuloročný čas nestačil, tohtoročný snáď bude. Všetko ide po masle, dostávame sa do stredu skupinky, tradícii vyzliekania a odhadzovania pulóvrov (zozbierané oblečenie ide charite) sa tento rok nezúčastňujeme. Pomerne teplé ráno sľubovalo príjemný neskorý zimný deň, i keď je pod mrakom, tak sme to riskli. Počasie v auguste vie prekvapiť, všetko medzi desiatimi a tridsiatimi stupňami je norma.
Charitatívny rozmer City2Surf je aj tento rok v popredí. Firemné tímy aj jednotlivci počas polroka pred podujatím zbierajú prostredníctvom webu organizátorov prostriedky na vybrané inštitúcie. V deň preteku bolo tento rok vyzbieraných vyše štyroch miliónov dolárov (teda tisícka korún českých na hlavu) a lukratívne miesta na štarte už tradične patria najštedrejším darcom so zlatými štartovými číslami.
Nad nami krúžia helikoptéry (pretek prenášajú naživo televízie), odznie austrálska hymna a päť minút po ôsmej sa vydáva na trať aj „naša“ zelená skupina.
Poďme na to
Štrnásť kilometrov City2Surf vedie z centra Sydney do surferskou plážou presláveného Bondi: prvých šesť je najprv o predieraní sa (na začiatku) hustým davom a o zborovom skandovaní v tuneli pod štvrťou Kings Cross. Na druhom kiláku sa dostávam do tempa pod 4:30, nasledujúce štyri až po čosi vyše kilometrový stupák zvaný príznačne „Heartbreak Hill“ – Infarktový kopec – sú práve o rytme. Občerstvovačky míňam, tlačenica za to nestojí a Garmin ukazuje presne plánované hodnoty okolo 4:15 min/km.
Tento rok mám v kopcoch nabehané a pulzmeter hlási rezervu, takže v stúpaní to rozbalím. Rýchlosť klesá len o polminútku na kilometer, dav redne a fanúšikovia pribúdajú. City2Surf je festivalom pre takmer všetkých obyvateľov okolo trate: v pre dnešok opustených autobusových búdkach a na balkónoch vyhrávajú kapely od heavy metalu po jazz, reggae či bigband miestneho policajného zboru. Rodiny s deťmi fandia a ponúkajú domáce koláče, vodu z kelímka i záhradnej hadice: je to príjemné.
Práve kvôli atmosfére a perfektnej organizácii, zakončenej plážovou párty priamo na pláži Bondi, kde je cieľ samotný, dokončí City2Surf každoročne vyše 65-tisíc z osemdesiatich tisícok registrovaných (a miesto tlačenice si každý odnesie svoj vlastný zážitok).
Dole kopcom priamo na pláž
Trať sa nemení, takže po „infarkťáku“ viem, že nasledovať bude mierne klesanie prakticky celých šesť kilákov až do cieľa. Plán zabehnúť aspoň pár z nich pod štyri minúty veľmi nevychádza, tak sa snažím fotiť a užívať si fiestu. Niektoré veci prekvapia každý rok: posledných tisíc metrov je vždy dlhších, než čakám; zvlášť, keď more vidno snáď tri kilometre pred cieľom. Prechod cieľovou bránou, kontrola času a medaila na krku prinesú úľavu, tento rok vykúpenú oveľa menším utrpením – to som si odmakal poctivým tréningom počas celého roku.
Na to, že výsledok bol pár sekúnd nad plánovanú hodinku sa teda nad obedom zabúda rýchlo, až smutné správy o úmrtí 27-ročného bežca doslova meter pred cieľom (kdeže Heartbreak Hill, všetky obete v histórii preteku má na svedomí cieľová rovinka) prinášajú myšlienky na to, kde sa končí beh pre radosť a kde sa začína zbytočný risk.
Dávajte si pozor – o rok na tom istom mieste znovu.
Napiš svůj článek i TYTahle rubrika je určena těm, kteří se chtěji podělit o své zážitky, zkušenosti nebo tipy kolem běhání. Může jít o reportáž, test, tip na zajímavou trasu nebo jen zamyšlení. Nejsou dány žádné mantinely ani tématické okruhy. Tohle je místo, které je určené pouze vám. Lhal bych však, kdybych tvrdil, že to bude hřiště bez pravidel. Vaše příspěvky nepůjdou hned na stránky Rungo.cz, ale projdou "rychlým" okem někoho z redakce, nikdo ale nebude řešit vaše stylistické a gramatické záležitosti. Tento prostor berte jako blog-neblog, kde si za svůj obsah ručíte sami.  Psaní o běhání je někdy náročné. Ale tím to nekončí. Pokud se nám něco opravdu hodně zalíbí, může se stát váš příspěvek i hlavním textem na Rungo.cz. I vy tak můžete aktivně tvořit obsah a být součástí našeho týmu. Nejsme nejchytřejší, nejsme nejrychlejší, ale jsme otevření a to, co děláme, nás baví. Přidejte se. Pokud odešlete svůj příspěvek, redakce si vyhrazuje právo na to, co zveřejní a co ne, bez udání důvodů. Marek |
