„Počkám rok, až trenéru Hossovi skončí smlouva. Rád bych dělal manažera týmu, ale musím mít také pravomoci. Vybírám hráče, skládám tým, takže se chci podílet i na volbě trenéra,“ prohlásil rozčileně Šťastný.   

Nezdá sa mi, že to takto formuloval, ale ak áno, tak mám pocit, že trpí hviezdnou chorobou. Neodškriepiteľným faktom je, že Šťastný pomohol pri uvoľňovaní hráčov z klubov NHL pre kvalifikáciu OH. Docielil však len čiasočný úspech, lebo nám uvoľňovali hráčov len na 1-2 zápasy. Ako to celé na OH dopadlo, nemusím zdôrazňovať. MS sú však už o niečom inom. Výrazne nám pomohlo, že kluby kde hrajú naši, vypadli z bojov o SC. A nakoľko hráči boli nabudení po neúspechu na OH, nebolo veľkým problémom ich presvedčiť. Napr. v prípade Pállfyho to bolo iba jeho rozhodnutie, kde Šťastný ani nečakal, že by mohol prísť. A na záver: Šťastný je veľká osobnosť slovenského hokeja, za to mu patrí môj obdiv a uznanie. Ale nemožno ho glorifikovať. Tituly vyhrávajú hráči a nie gen. manager. A tak tomu bolo aj vo Švédsku.