- Napište nám
- Kontakty
- Reklama
- VOP
- Osobní údaje
- Nastavení soukromí
- Cookies
- AV služby
- Kariéra
- Předplatné MF DNES
Samozřejmě všichni víme, že jsme v nějaké -áté generaci všichni příbuzní. Protože i králové měli své levobočky. Jen to není oficiálně. To by se musel dělat rozbor DNA, či jiných genetických nosičů.
Chcete vyhodit peníze? Nechejte si vypracovat rodokmen.
Je to jen o něco málo užitečnější než horoskop.
Popravdě mě docela historie mého rodu celkem zajímá. Bohužel jsem ani nezažil jednoho z mých dědečků (bojoval v 1.sv.válce). A jen tak matně si vybavuji příjmení, která s našimi nesedí. A už dlouho bydlím daleko od míst, ze kterých můj rod pochází. Zbytek informací je ve formě bájí, tu takových, na které by byl člověk až hrdý, někdy až skoro pomluv. Myslíte, že bych si měl raději koupit nové auto?
Môj ujo sa volá František Vokoun (jeho otec sa v 30.rokoch presťahoval na Slovensko). A v jeho rodokmeni, ktorý siaha až do 16. storočia, boli asi 7 Františkovia za sebou a pred nimi ešte 3 Martinovia. Takmer všetci žili v Prahe.
Tiež som si skúsil urobiť svoj rodokmeň. A nebolo to až také ťažké. Nejaká cirkev totiž použila Slovensko ako pokusného králika a archívy až do 18.storočia možno voľne nájsť na internete v digitálnej podobe - sú to fotky kníh krstov a sobášov. Ale tiež tu platí to pravidlo 100 rokov. Takže údaje, ktoré sú mladšie ako 100 rokov, si ľudia musia paradoxne zisťovať na matrikách. A matrikárky sú málokedy z toho nadšené.
Moje skúsenosti z "bádania" sú zaujímavé. Uvediem aspoň niektoré z nich:
- na Slovensku boli záznamy až do Rakúsko-Uhorského vyrovnania v polovici 19.storočia v latinčine. Takže aj neznalý z nich čo-to pochopí. Po Vyrovnaní sú v maďarčine a Slovák z toho nerozumie ani čiarku. Okrem mena, ale to je tiež samozrejme v maďarčine.
- niektoré záznamy staré aj 200 rokov sú napísané tak krasopisne, ako by ich písala dnes učiteľka písania na základnej škole. Iné je zase problém prečítať. Aký bol matrikár, také bolo aj písmo. Dôležité je, že štýl písaného písma sa minimálne posledných 200 rokov nezmenil. To až v súčasnosti kadejakí mudrlanti vymýšľajú nezmyselné novoty.
- v Knihe krstov boli často uvádzané aj dátumy smrti, hlavne u malých detí. Niekedy aj u starších ľudí, ale to záviselo od pilnosti matrikára, či sa mu chcelo zápisy zapisovať v rôznych knihách. Polovica detí sa spravidla nedožila 5 rokov. A presne ako sa píše v článku, keď nejaké dieťa zomrelo, tak jeho meno "zdedilo" ďalšie narodené dieťa, ak bolo toho istého pohlavia. Niekedy tak v rodine boli aj 3 deti s rovnakým krstným menom - ak prvé dve postupne zomreli.
- výber mien bol obmedzený a uvádzané boli v latinčine, tak do 10 pre mužov a do 10 pre ženy: Paulus /Pavol/, Nicolaus /Mikuláš/, Jannus /Ján/, Štefan, Jozef, Peter, Martin, Karol, Mária, Eva, Anna, Elisabeth /Alžbeta/, Sofia /Žofia/. V matrike tak je dosť zložité hľadať svojich predkov, pretože aj na malej dedine sa v priebehu 150 rokov (od konca 18.storočia do začiatku 20.storočia) narodili desiatky a desiatky menovcov (rovnaké meno aj priezvisk
... desiatky a desiatky menovcov (rovnaké meno aj priezvisko /příjmení/), navyše často v tej istej rodine. Často to matrikár riešil tak, že k mená pridával ešte aj prezývku, a to na dedinách v mojom okolí ostalo dodnes. Málokoho volajú jeho skutočným menom, pretože v dedine má viacero menovcov, ale nejakou prezývkou.
- medzi najobľúbenejšie ženské mená teraz na Slovensku patrí Sofia. A vlastne až teraz som zistil, že Sofia je latinský zápis pre meno Žofia. Žofia sa mi nepáči vôbec, ale Sofia znie dobre.
- rovnako dôležitý dátum ako dátum narodenia (možno ešte dôležitejší) bol dátum krstu. Spravidla sa dieťa krstilo hneď na druhý deň v Knihe krstov sú zapísané oba dátumy (Kniha a nevolala Kniha narodených, ale Kniha krstov). Plus mená rodičov, ich vtedajšie bydlisko vrátane čísla domu, mená krstných rodičov a v poznámke je často dátum úmrtia.
- názvy dedín, ale aj priezviská sa pred 250 rokmi vyslovovali rovnako ako dnes. Len samozrejme s trochu iným pravopisom. Bystrica bola Bysztrica a pod. Pre mňa najväčším prekvapením bolo, že aj jazykové pravidlá boli viacmenej rovnaké ako dnes. Napr. moje priezvisko sa písalo celých 200 rokov Kostelanský, ale predtým - na konci 18.storočia - Kosztoliansky. Teda niekto, kto sa prisťahoval z Kostolian. Bohužiaľ na Slovensku je ich asi 7. Rovnako prezývky, ktoré sa dnes na dedine používajú, možno nájsť aj v 200-ročných záznamoch.
Já našel nejstarší z matčiny strany narozenou 1832 (prababička mé babičky), dál nebylo v mých silách ty matriky rozluštit. Jinak v těch matrikách jsem narážel na láníky, půlláníky a čtvrtláníky což byli asi sedláci. A v té úrovni jsem vlastně dohledal všechny což je předků.
Pátrat po svých kořenech je hezké, ale s prominutím trochu iracionální. Počet předků s každou generací narůstá exponencionálně. Každý máme geneticky 2 rodiče, 4 prarodiče, 8 prapra rodičů.....a 10 generací zpět už tu máme 1024 předků, 15 generací zpět už je tu 32 768 předků. Takže je sice hezký, že v 15. století najdou nějakýho mýho předka, ale 15 století to je cca právě těch 15 generací zpět. A co tedy těch dalších 32 767 předků??
Musíte rátať s tým, že určite nemáte v 10. generácií 1024 predkov a už vôbec nie 32 768 v 15.generácii. Pretože veľa osôb je v tom strome tých istých. Takže ak zistíte že váš praprapradedeček bol súčasne aj otcom vašej prapraprababičky z inej vetvy rodokmeňu, tak potom podstatná časť rodokmeňu sa opakuje.
Práve preto to nie je iracionálne. Pomocou rodokmeňu možno zistíte, že pred 10 generáciami ste mali spoločného predka s tým alebo tým známym človekom. Alebo že pred iks generáciami ste vy a vaša manželka mali spoločného praprapra...... rodiča.
Alebo že si pred 200 rokmi váš prapra predok zobral za manželku svoju sestrenicu.
dneska jsou archivy online. Kdo se nudí, může po večerech prohledávat. Já mám rodokmen do roku 1620 a nevylezl jsem z obýváku. Je to samozřejmě o štěstí a je to jen 1 větev ze 4. Výlety začaly až při pátrání v pozemcích, to musíte na úřad, podat žádost a za 200 Kč vám udělají kopii jedné strany a třeba se tam taky nic nedozvíte.
Oni existujou jen 4 větve? To je nějakej matematickej nesmysl ne? Viz. můj příspěvek nahoře.
Máme rodokmen naší rodiny až od roku 1789. Přes veškerou snahu se mně už nepodařilo dostat se dál. Nechci se chlubit cizím peřím, asi z 95 % ho vypracoval asi po dvouletém pátrání synovec.
Zajímavé pane Pražáku, mám rodokmen do roku 1790. Vlastním úsilím. Dál už to asi nechám odborníkům. Nemám na to čas.
Prapradědeček prohrál statek v kartách ...
Paní autorko, chalupník není chalupář!!