Moc hezky a hlavně pravdivě napsáno.

Ale všetko raz skončí, a ak raz treba skončiť, treba skončiť pozitívne a s úsmevom. Rogerovi sa treba v prvom rade poďakovať za skvelú kariéru a nekonečné množstvo skvelých tenisových výmien a zážitkov, ktoré okrem iného prišli aj v zápasoch s Djokovičom a Nadalom. A hlavne mu patrí veľká vďaka za to, že dokázal svoj veľký talent - na rozdiel od jeho niekdajších rovesníkov ako Safin, Hewitt, či Roddick, ktorí všetci chvíľu žiarili, aby sa nakoniec prepadli do tenisových dejín ako "púhi" členovia siene slávy - zúročiť do takých závratných výšok a predvádzať svoju tenisovú poéziu tak dlho! Keď porazil v r. 2001 Samprasa na Wimbledone, bolo to pomyselné predanie žezla bývalým kráľom tomu novému. Dnes to isté žezlo Roger definitívne predáva Nolemu, a čo nevidieť aj Rafovi. Zbohom a veľká vďaka starému kráľovi, sláva a potlesk dvom novým!

Jeden z dvoch najdôležitejších rekordov Federera je prekonaný, ten druhý (20 grandslamov) bude s veľkou pravdepodobnosťou zdolaný len o pár mesiacov neskôr v Paríži. Ako veľký fanúšik Rogera musím konštatovať, že aj keď jeho hra nemala v porovnaní (nielen s Djokovičom a Nadalom) v elegancii páru, akékoľvek pomyslenie na titul "najlepší hráč histórie" (ak taký vôbec existuje) bude v jeho prípade po prepustení týchto dvoch rekordov vyššie spomenutej dvojici pasé. A to nehovorím o jeho vysoko negatívnej zápasovej bilancii s oboma jeho najväčšími rivalmi, najmä čo sa zápasov na tej najvyššej úrovni týka, t.j. grandslamov.

Moc hezky a hlavně pravdivě napsáno.

No a co,v popularitě mu to nepřidá.

Ale lidi jako vy aspoň budou mít o důvod víc se vztekat.