Slovensko prijalo niekoľko sto sýrskych kresťanských rodín, u ktorých je isté, že utekali pred terorom Islamského štátu. V tomto prípade sa jednalo o záchranu životov. Na druhej strane, tieto ženy a dievčatá išli do Sýrie, aby sa svojim podielom zúčastnili na boji radikálov IŠ. Pochybujem že boli niektoré unesené. Náboženský fanatizmus nemá hranice.
Rozhodne všetky štáty majú právo odmietnuť tieto osoby prijať. Som však za to, aby im boli poskytnuté potrebné prostriedky na skvalitnenie ich života. Tieto ženy nech potom svojím deťom rozprávajú ako sa mohli mať, keby sa narodili v Británii. Deti ktoré sa týmto ženám narodili sú predsa aj tak občanmi Sýrie.
Len nedávno iDnes uverejnili správu o zásahu polície proti občanom ČR, ktorí chceli isť bojovať na Ukrajinu na strane DLR a LRL. Za toto im hrozia viac ročné tresty. Aký je potom rozdiel medzi týmito diametrálne rôznymi prípadmi. V každom prípade sa jedná o pomoc nepriateľovi v boji.
Vraví sa kto do teba kameňom ty do neho chlebom. Tak že aktivisti by mali nie prosiť o ich prijatie, ale zapracovať a zháňať financie.
