aaaale... nejaky cesky batuzkar tam vyrtousil dobrotu od penamu. chutove a cerstvosti by to odpovidalo. kdyby prohledali sirsi oblast, tak k tomu najdou i ten igelitovy obal.

Leckterý starý mládenec má ve špajzu chleba ještě starší

To je ale prulom. Pocatky zemedelstvi se datuji nekdy do 10000 pr.n.l., takze to neni 5000, ale 2500 let. Navic i na cz wiki je skoro 3 roky starej clanek, kde se pise, ze kultura Natufien zpracovavala divoky obili. Ale co cekat od lidi, kterejm nedojde, ze ten pisek tam asi puvodne nebyl :D

Už vím co budu mít k večeři.

Nějak hodně se rozchází stáří chleba a stáří kultury, které je připisován.

ono to bude spíše tím, že zemědělství nebylo vymyšleno presně roku 10.000 př.n.l. ale šlo o kontinuální proces trvající tisíce let a který začal v predchozich tisiciletích. konečně, chleba si mohli upéct i ze zatím nekultivovanych plodin

Vzpoměl jsem si na Cimrmana....

Chleba je starý 14500 let s přesností +- 15000 let

Kdyby takový chleba objevili v Kauflandu v akci, tak by to nebylo nic vyjímečného :)

Ale na druhou stranu by byl určitě kvalitnější.

Nějak i nesedí, že chléb je starý 14500 let, ale ta kultura obývala tohle území "mezi třináctým a devátým stoletím."

...stačí dočíst... píše se tam třináctým a devátým stoletím...a...nepodstatný dodatek "před naším letopočtem"...

V histórii je isté len jedno - že všetko bolo trochu či výrazne inak, ako sa to píše v knihách. A podľa toho aj poznatky z histórie (ak)ceptujem.

Na druhej strane je to prirodzené a inak to ani nemôže byť. Každá veda sa vyvíja, či už matematika, fyzika, chémia alebo astronómia sa vyvíja a o prekvapenia často nebýva núdza.

Navyše archeológovia sa snažia s niekoľkých dielikov puzzle vytvoriť celý obrázok.

Najväčší problém súčasnej archeológie, resp. archeológov vidím v tom, že do svojich teórií o vývoji ľudstva prakticky vôbec nezahŕňajú poznatky z iných vedných disciplín, ako je napr. hydrológia či klimatológia. Ale hrajú sa na vlastnom piesočku.

V relatívne nedávnej histórii Zeme a aj ľudstva je mimoriadne dôležité obdobie pred cca 12 000 rokmi - plus mínu niekoľko tisíc rokov. Pred týmto obdobím bolo veľké množstvo súše pokrytej ľadovcami, ktoré a.) neumožňovali trvalé osídlenie, b.) akumulovali vodu, ktorá potom chýbala v moriach. Z tohto dôvodu bola vtedy hladina mora podľa rôznych odhadov nižšia o 80-120 metrov oproti súčasnosti. Čo z toho vyplýva?

Ľudia sa prirodzene koncentrujú tam, kde je a.) voda, hlavne sladká, teda rieky, ale aj more, ktoré zase dáva relatívne jednoduchý zdroj obživy vo forme rýb (v súčasnosti sú samozrejme moria a rieky vybrakované, ale predtým určite boli plné rýb), b.) kde sú priaznivé klimatické podmienky. To všetko poskytujú nížiny v blízkosti morí. Lenže tie ležia nižšie ako 80-120 metrov. Takže veľká, a možno podstatná časť významných či pre nás zaujímavých osídlení je v súčasnosti pod hladinou mora.

Je to podobné, ako keby sa teraz roztopil všetok ľad na Zemi, v dôsledku čoho by opäť stúpla hladina možno až o 100 metrov. A nejaká civilizácia z ďalekej budúcnosti by odvodzovala našu úroveň len z toho, čo by našla v nadmorskej výške nad touto hranicou. Väčšina obchodných centier sa totiž v súčasnosti nachádza v menšej nadmorskej výške ako 100 metrov.

Okrem toho v dávnej histórii nežili miliardy, ale len milióny ľudí.

Archeologovia nie su na hlavu. Lenze podmorska je dost zlozita a narocna na cas a peniaze.