Verejnú diskusiu pred druhým kolom volieb Vášho budúceho prezidenta považujem za najväčšiu hanbu Českej republiky od jej vzniku. A hanbím sa rovnako, ako keď u nás na Slovensku ešte nedávno víťazili heslá Maďari za Dunaj a Česi peši do Prahy.
Štefan Hríb, šéfredaktor slovenského časopisu .týždeň
Prvý krát ma zamrazilo, keď prezident Klaus po prvom kole povedal, že prezidentom by mal byť ten, kto v Česku ostal žiť. Karel Schwarzenberg utiekol z Československa pred komunistickým prenasledovaním ešte ako 11 ročné dieťa so svojimi rodičmi, takže nemal žiadnu voľbu, pričom počas svojho dospelého života opakovane pomáhal návratu slobody do Prahy a Bratislavy.
Pseudovlasteneckú poznámku Vášho prezidenta preto považujem za zbavenú akejkoľvek logiky a najmä elementárnej citlivosti. Pán prezident, kde sa stratila noblesa a formát otca radikálnej reformy z rokov tesne po páde komunizmu, za ktorého sme tu na Slovensku ako menšina ekonomických liberálov bojovali ako levy? Istú ješitnosť u starnúceho muža chápem, ale až takto tupo?
Druhýkrát ma zamrazilo, keď pán Klaus mladší zosmiešňoval Schwarzenbergov spôsob vyjadrovania a výslovnosti. Takéto ľudské dno vo verejnej českej debate je popretím všetkého, čo si na Vás Čechoch vážim a ctím. U nás doma som si už zvykol, že tón občas udávajú primitívi a lunetickí nacionalisti, ale u Vás?
Ak si pán Klaus mladší robí posmech z fyzických obmedzení jedného kandidáta, a tým tlačí toho druhého, je to ako keby si niekto iný robil posmech z neštandardného výzoru tohto prezidentského synka. To sa predsa medzi civilizovanými ľuďmi nesmie. Nesmie! Mimochodom, aký postoj k ľudskému trápeniu tým odovzdávate žiakom svojho gymnázia? Len čistý Čech s bezchybnou artikuláciou je hoden úcty? Nepreskočilo na Vás náhodou niečo z Ríše?
A tretí mráz na mňa prišiel, keď pán Zeman vytiahol na svojho protivníka sudetskú kartu. Tento spôsob ničenia verejného svedomia poznám z vlastnej krajiny, zo Slovenska, keď tu niekto nahlas pripomína naše rozhodnutie deportovať našich vlastných Židov a tiež naše povojnové krivdy na našich Maďaroch. Viem, akým ľudským troskám to tu prekáža. Ale u Vás? To chcete naozaj Vy, civilizovaní Česi, pritakávať trápeniu a vraždeniu nevinných a obhajovať to akýmsi ohrozením majetku v pohraničných luhoch a hájoch? Kde je Pravda vítězí, a kde Ježiš, ne Cézar?
Za úplne najpodlejšiu považujem Zemanovu otázku, či naozaj knieža radilo Václavovi Havlovi, aby sa Česko ospravedlnilo za mnohé zverstvá, páchané pri odsune sudetských Nemcov. Pochopil som tú Zemanovu otázku takto: Milí moji voliči, milá zakomplexovaná lúza, pozrite sa, kto to proti mne stojí! Je to zradca, ktorý nepovažuje náš národ za bezchybný, dovoľuje si povedať, že sme aj zlyhali, že sme iným ubližovali, a dokonca je schopný uvažovať, že sme aj vraždili. Toho hádam Vy, čistokrvní Česi, nebudete voliť?
Je to odporné myslenie a srdca zbavená logika. Ospravedlnenie sa za zverstvá pri odsune sudetských Nemcov bolo jedno z najsilnejších rozhodnutí Václava Havla, ktorým ste získali svetový kredit. Alebo nie? A dnešné trvanie na rovnakom postoji u Karla Schwarzenberga je zoči voči českému nacionalizmu ľudsky krásne. Alebo nie? Nie, brati Česi, Vy dediči veľkých kráľov, Komenského, Masaryka, Patočku a Havla?
Takmer celý svoj novinársky život popisujem na Slovensku banálny spor tuposti a aspoň istej civilizačnej úrovne. O tom tu bol celý spor s Mečiarom, o tom bol neskorší spor o základné reformy, a o tom je tu vlastne každý verejný spor od roku 1989. Je to únavné, málo tvorivé, často to ubíja, ale bez sporu s našou vlastnou tuposťou by sa Slovensko dávno utopilo v provinčnosti. Zvykli sme si. Ale že spor, ktorý teraz vidím u Vás, je rovnako tupý, ako ten pod Tatrami, na to si zatiaľ zvyknúť neviem.
Bratia Česi, neblbnite.
Štefan Hríb, autor je šéfredaktorem slovenského časopisu .týždeň
