O tom, či fotovoltaika je alebo nie je rentabilná, dnes už rozhoduje hlavne celkový pohľad (dalo by sa povedať filozofia) na solárne elektrárne. A ten nemecký a náš sú diametrálne odlišné. Preto v Nemecku sa niečo už môže vyplatiť, a u nás už nie. Vysvetlím:
Nemecký pohľad je založený na tom, že solárne panely sa primárne montujú hlavne na budovy a v miestach, kde sa elektriny aj spotrebúva. Typickým príkladom sú výrobné závody či poľnohospodárske /zemědělské/ farmy. V týchto prípadoch sa pre efektívnosť berie NÁKUPNÁ cena elektriny (z pohľadu fabriky či farmy, teda výrobcu elektriny). Hoci aj veľkoobchodná, ale nákupná. Pričom nákupná cena elektriny v sebe obsahuje aj nemalú položku distribučných nákladov na elektrinu + logicky zisk poskytovateľa elektriny.
Náš pohľad - vyplývajúci z našej mentality (jedno či českej alebo slovenskej) je založený na tom dosiahnuť nejaké to percento obnoviteľnej energie čo najľahšie, najrýchlejšie a súčasne čo najvýhodnejšie (pre vybrané osoby) a pritom v maximálnej miere čo najviac odrbať štát. Preto sa prioritne budovali veľké solárne elektrárne na "zelenej lúke". Pomocou "provízii" si na svoje prišli príslušní úradníci a pomocou dotácií zase prevádzkovatelia elektrární. A pritom odrbali štát čo sa dalo, a aj nedalo. Veď u nás sa to vždy hodí do "pytle" politickej zodpovednosti, a tá nie je trestná. Nie že by nemohla byť, ale skrátka nie je politická vôľa, aby byť mohla.
Naši prevádzkovatelia veľkých solárnych elektrární ale zvyčajne nie sú aj jej spotrebiteľmi - len výrobcami. Preto pri počítaní návratnosti musia rátať s PREDAJNOU cenou (z pohľadu elektrární, teda výrobcu elektriny), ktorá je proti tej, za ktorú elektrinu nakupujú subjekty, ktoré spotrebúvajú elektrinu, podstatne nižšia. Už len preto, že neobsahuje distribučné náklady.
